03.05.2024 23:47 Jeden z cieľov 7 kopcov 3 jazerá je Vysoká nad obcou Jakubany. A tak ideme aj so Zuzkou vlakom aj s bicyklami do Starej Ľubovne. Na stanici nás už čakajú parťáci. Máme v pláne zdolať kopec Vysoká a Levočské vrchy. Ľubovnianske kúpele Začíname v Starej Ľubovni. Obchádzame Ľubovniansky hrad, mesto i skanzen. Na Ľubovnianske kúpele je odbočka iba kúsok od Starej Ľubovne. Sú známe svojimi minerálnymi prameňmi. Majú liečivé účinky na ochorenia pohybového aparátu, reumatizmus, alebo dermatologické problémy. Okrem liečebných procedúr ponúkajú aj rôzne wellness služby, my ich však tentokrát obchádzame. V pláne máme zdolať vyše 60 km. Zo sedla na Vysokú Ponad Ľubovnianske kúpele lesom a krásnymi lúkami prichádzame k sedlu pod Vysokou. Odtiaľ je to už len kúsok na vrchol Vysokej, ktorý bohužiaľ nie je označený vrcholovou tabuľkou. Urobíme si fotku pri vleku, odfotíme výhľad na Ľubovniansky hrad a pokračujeme smerom na Jakubany. Vysoká pec v Levočských vrchoch Teraz nás už čakajú Levočské vrchy. Po trase nachádzame krásnu technickú pamiatku - Vysokú pec, ktorá je akousi vstupnou bránou do Levočských vrchov. Dočítala som sa, že bola v prevádzke v rokoch 1760 – 1870 počas spracúvania železnej rudy. Je vysoká 9 metrov, s rozmermi pôdorysu 6 m x 6 m, s otvormi na prívod vzduchu. Zhora sa napĺňala rudou a tomu bola prispôsobená aj poloha stavby. Vrch pece je na úrovni cesty a v jej okolí bolo možné vidieť aj úpravu rieky Jakubianky na prívod vody k peci. Súčasťou pece je aj 3-metrové veľké drevené mlynské koleso, ktoré poháňalo dúchadlo k ohnisku. Nachádza sa tu aj prístrešok. Je to veľmi pekné miesto. Malý Václavák Pokračujeme na Malý Václavák. Je tu prístrešok a stavenisko. Robia cestu na rozhľadňu Marčulina. Pokračujeme ďalej, cestou bude ešte veľa pekného. Malý zjazd a prichádza Peklo. Nie, nie naozajstné peklo, ale takto krásne je pomenovanie na rázcestníku. Peklo okolo Ihly Ďalej zase trošku stúpania, prechádzame okolo Ihly, studničky Polomka a nachádzame krásnu Útulňu pod Ihlou. Odtiaľto sú krásne výhľady aj na Marčulinu. Je tu veľmi pekne. Chvíľku si oddýchneme, pokocháme sa krásnou prírodou a pokračujeme ďalej popod Ihlu. Za chvíľku sa nám ukazujú Tatry. Škoda že sú v akomsi opare. Fotka ale nesmie chýbať. Cestou už len Chata Poľana s výhľadom na Tatry a nasleduje dlhý zjazd do Kolačkova. A potom už rýchlo do Starej Ľubovne na vlak. Prešli sme 62 km s nastúpaním cca 1300 výškových metrov a užili sme si krásny slnečný deň. Tešíme sa aj nabudúce. Určite pridáme aj rochnenie sa vo wellnesse Ľubovnianskych kúpeľov. Nevydarená cyklo ochutnávka Levočských vrchov Tajné zákutia Levočských vrchov Chaty živé i zaniknuté v Levočských vrchoch Hrad Stará Ľubovňa Príspevok Levočáky a Vysoká z Ľubovnianskych kúpeľov bicyklom a vlakom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
02.05.2024 08:47 Na FB som si prednedávnom prečítala status jednej panej, v ktorom sa posťažovala, že ten jej bocian, ktorý s ňou mal letieť na Pálavu, ju omylom odhodil o 200 km ďalej. Úplne chápem ponosy tejto panej, cítim to nejako podobne. Ten môj bocian ma síce odhodil o trochu bližšie k Pálave, ale aj tak minul cca o 100 km. A tak mi nezostáva nič iné, iba sa spoliehať, že možno raz sa mi splní môj sen väčšinu svojho času tráviť v tejto krásnej oblasti. A zatiaľ sa môžem tešiť aspoň na občasné výlety týmto smerom. Tentokrát na Pálavské vrchy. :-) Pavlov Jeden taký sme absolvovali v jednu krásnu aprílovú sobotu. Počasie vôbec nenaznačovalo, že v kalendári aktuálne „svieti“ apríl, ale zdalo sa, že ráno sme sa zobudili do horúceho letného dňa. Dňa ako stvoreného na prechádzku ponad juhomoravské vinice. Náš výlet sme začali v Pavlove, do ktorého nás doviezli „naši“ chlapi. Vyhodili nás v centre dediny a už iba v čisto babskej zostave sme sa vybrali na prechod Pavlovskými vrchmi. Naším prvým medzicieľom bol Dívčí hrad . Zablúdiť sa nedalo, cesta k hradu bola v dedine super označenú hnedými šípkami, ktoré za dedinou nahradila zelená turistická značka. Dívčí hrad Opustili sme cestu ponad vinice a vošli sme do lesa. Tu nás čakalo jediné prudšie stúpanie nášho výletu. Stúpanie však netrvalo dlho a už po pár minútach sme sa dostali na križovatku ciest priamo pod hradom. K hradu to už bolo len pár krokov. Tesne pod hradom stojí malá búdka, v ktorej sme si zakúpili lístky a mohli sme vstúpiť do areálu hradu. Hrad síce nie je veľký a v zásade z neho zostali zachované iba obvodové múry, ale určite stojí za pozretie. A úplne najviac stoja za to výhľady z neho. Pohľad na zvlnené polia a vinice, dedinu pod nami a vodnú nádrž Nové Mlýny je úžasný. Ťažko sa ho dalo nabažiť. Napokon sme to zvládli a vrátili sme sa pod hrad na križovatku ciest, aby sme si vybrali, ktorou pôjdeme ďalej. Cez Pálavské vrchy Vybrali sme si cestu do Mikulova po červenej. A tak sme začali mierne stúpať k najvyššiemu bodu tohto výletu – k vrchu Děvín . Stúpanie nebolo náročné a ani dlhé. Červená značka nás síce nevyviedla až k vysielaču na Děvíne, ale nám to nevadilo, keďže excelentné výhľady sa nám ponúkali aj počas prechodu tesne pod vrcholom Děvína. Následne sme začali klesať. Klesaním sme sa dostali k ďalšiemu výhľadovému miestu, kde sme sa opäť chvíľu zdržali a pokračovali sme ku križovatke ciest „Soutěska“. Odtiaľ sme sa mohli vrátiť okruhom do Pavlova, my sme však pokračovali ďalej po červenej do Mikulova. Sirotčí hrádek Červená nás o chvíľu doviedla najprv na kraj lesa, odkiaľ sa nám naskytol pohľad na náš druhý medzicieľ – hrad Sirotčí hrádek a následne nás voviedla do obce Klentnice. Prešli sme kus cesty obcou a červená značka nás odviedla vpravo, aby sme sa kratučkým výstupom dostali až k samotnému hradu. Neveľký hrad so zaujímavou dvojdielnou dispozíciou tvorí typickú siluetu Pavlovských vrchov. Po krátkej prehliadke hradu sme pokračovali v našich plánoch. Stále sme sa nechali viesť červenou značkou, prešli sme popri futbalovom ihrisku a opäť začalo krátke stúpanie. Vyšli sme na „stolovú horu“, odkiaľ sa nám naskytli opäť tie fascinujúce výhľady na vinicami pokrytú krajinu. Pálavské vrchy. Prešli sme kúsok od vysielača a začali sme zostupovať po chodníku pomedzi kríky, ktorý bol upravený do schodiska nadol. Doviedol nás až ku viniciam. Na Mikulov Ďalej sme pokračovali popri viniciach. Dlhší čas sme išli iba rovno, no neskôr nás značka odklonila vpravo, aby sme vyšli na kopček, kde sa nám naskytol ďalší nádherný výhľad – priamo na mesto Mikulov. Nasledoval zostup k jaskyni na Turoldu, ktorá sa nachádza tesne za mestom Mikulov. A pomedzi mikulovské domčeky sme prešli až do centra mesta, záverečného cieľa nášho výletu. A áno, po dobrom neskorom obede, sme skončili v jednej z mnohých vinární 🍷😊 Príspevok Pálavské vrchy, túra hrebeňom ponad juhomoravské pivnice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.
