Cyklookruh okolo Sitna a Krupinskej vrchoviny: 99 km, 1 649 výškových a 38 °C pekla

Reštartni sa 23.07.2026 16:45  Milujem Garmin navigáciu. Hlavne vtedy, keď na nej nastavím možnosť „najkratšia trasa“. Zo Žarnovice cez Hodrušu – to som ešte ako-tak chápal. Odbočku na Kopanice už menej, ale na cesto-necestu č. 2520 určite nezabudnem. Takisto ako na cyklookruh okolo Sitna cez Krupinskú vrchovinu na Počúvadlo. Ak si chcete v okolí Banskej Štiavnice preveriť svoje fyzické aj psychické limity, dajte si výstup na Sitno zo Svätého Antona. Ak vám je to málo, pridajte Žibritov smerom na Krupinu. Ale ak chcete skutočne oceniť kvality Štiavnických vrchov, Krupinskej vrchoviny a celoodpruženého horáku, dajte si asfaltku č. 2520. Neuveríte, čo to s vami spraví. 🚴 Trasa v skratke: Dĺžka: 99 km Prevýšenie: cca 1 650 m Trasa: Počúvadlo – Svätý Anton – Žibritov – Krupina – Bzovík – Horné a Dolné Mladonice – Senohrad – Hontianske Nemce – Prenčov – Počúvadlo Povrch: Asfalt, zničená cesto-necesta, čerstvo liaty katran a polodivoká šotolina. ☀️ 11:40 | Počúvadlo: Iba 33 stupňov a ani mráčik Mám jasný plán: krátky cyklovýlet, podvečer kúpanie v tajchu, nejaké to pivo a o polnoci peší výstup na Sitno. Na jeden deň až-až. Netreba to preháňať. Vyrážam z Počúvadla smerom na Banskú Štiavnicu a spúšťam sa do Svätého Antona. Hovädzí vývar v Antolskom mlyne pred jazdou vždy poteší. Mnoho ľudí sa ma pýta, či som normálny bicyklovať v tomto neľudskom teple. „To dám,“ odpovedám hrdinsky. Zalievam pitný režim jedným pivkom a vyrážam na Žibritov. Túto cestu sme objavili už minule. Krásne 17% stúpanie nás preverilo aj vtedy, lenže vtedy sa teplota neblížila k bodu varu. Som na vrchu. Prvých 30 km mám za sebou a zo mňa leje ako z pretlakového hrnca. Tipujem, že som ľahší tak o kilo. Spúšťam sa – zatiaľ len z kopca, nie na duchu. Nasleduje nádherný 15-kilometrový padák až do Krupiny. 🌡️ 13:00 | Krupina a Bzovík: Asfalt má 53 stupňov Som v centre Krupiny. Nikde ani nohy, vzduch od šialeného tepla doslova kmitá. Dopĺňam vodu a pálim ďalej na Bzovík. Je niečo po jednej a teploty začínajú kulminovať. Vidím na teplomere tabuľu: vzduch 38 °C, asfalt 53 °C. Paráda. Na odbočke na Bzovík opravujú cestu. Kolesá sa mi hlboko lepia do čerstvého, rozhorúčeného asfaltu. Radšej to vzdávam, hádžem bicykel na plece a chvíľu kráčam po vlastných. Hore, dole, hore, dole, hore, dole... Tak by sa dala stručne definovať Krupinská vrchovina. Z diaľky to síce vyzerá ako zvlnená rovinka, ale my GPS-kári vieme svoje. Cieľový Senohrad je naftovo položený takmer v rovnakej výške ako Banská Štiavnica. 🛑 13:50 | Mladonice: Boj o prežitie a záchrana medokýšom Bzovík je na dohľad. Váham pred krčmou, či to nezastaviť a nevykašľať sa na celú akciu. Lenže plán som rozkecal viacerým, bol by som všetkým len na smiech. Doťahujem to pred bránu bzovského hradu. Ako obyčajne – zavreté. Bzovík som navštívil v priebehu 40 rokov trikrát a vždy bol zavretý. Nohy sa mi točia stále ťažšie. Odbočujem. Ak tam raz pôjdete a budete mať dosť, nech vás ani nenapadne odbočiť na Mladonice. Sú Dolné a Horné – a domáci dobre vedeli, prečo ich tak nazvali. Trikrát zostúpam o 200 výškových metrov a trikrát sa vyšplhám o 200 metrov späť nahor. Dvanásťpercentné stojky. Výškovo som stále tam, kde predtým, ale fyzicky úplne na dne. Leje zo mňa, vážim tak o tri kilá menej. Krása Krupinskej vrchoviny spočíva v tom, že tu nie sú takmer žiadne lesy. Nie je sa kam skryť pred spálením. Začínam chytať ľahkú paniku. Studne po ceste sú vyschnuté, obyvatelia zalezení a ja mám brutálny smäd. Až v Hornej Mladonici stretávam živú dušu. Pýtam vodu. Miestni hneď vidia, že tu ide o život. Ochotní ľudia do mňa hneď chcú naliať dva panáky. Márne sa vzpieram, no nakoniec vyjednám studený medokýš z jedinej fungujúcej studne v centre dediny. Po tom, čo vypijem 2,5 litra vody v priebehu 5 minút, sa pýtam na cestu do Senohradu. Potešia ma: „Už to nie je ďaleko, nejakých 7 km... ale furt len do kopca.“ 🚲 14:20 | Senohrad: Maďarskí cyklisti to vzdávajú, ja idem ďalej Centrum Senohradu je ukryté v 50 metrov hlbokej diere. Chvíľu premýšľam, či mi stačí odfotiť tabuľu, alebo sa hrdinsky spustím dole a potom to znova vylámem nahor. Kopce a 37 stupňov jednoducho nejdú k sebe. Už mi je to všetko jedno. Padám dole ku kostolu. Tu stretávam troch mladých maďarských cyklistov na ťažko. Sú úplne zničení. Lámanou angličtinou mi hovoria, že dali 40 km, ale tu končia – v tomto tepla sa vraj nedá jazdiť. Premýšľam nad ich zdravým rozumom. Ja mám v nohách 50 km, cez 800 výškových a raz taký náklad pred sebou. Dopĺňam bidony a v ľahkých halucináciách vyrážam naspäť. Prichádza odmena – Božia cesta. Nádherných 30 km do Hontianskych Nemiec takmer stále len z kopca. Tento zjazd ma vracia do života. V Diviackom si dávam maďarský guláš. Sála zo mňa teplo ako z akumulačnej pece. Hlava ma bolí, tvár mi horí, telo mi horí. A to mám pred sebou ešte Prenčov, Chlastavu, Badín a ako návdavok záverečné stúpanie na Počúvadlo. 🍺 Finálny očistec pri Počúvadle Hlava mi v racionálnych chvíľkach hovorí: „V tomto tepla to nedáš. Mas úpal. Si hotový.“ Do Prenčova to ide celkom v pohode. Finálny očistec však prichádza v stúpaniach na Chlastave. Pôvodný plán urobiť peknú 5-hodinovú cyklotúru som trochu prešvihol. Po 7 hodinách neľudského boja dorážam k posledným zákrutám Počúvadlianskeho jazera. Posledné metre si ani nepamätám. Bicykel v 5 % svahu už len malátne tlačím. Parkovisko. Auto. Krčma. Pivo. Voda. Keď som sa praštil do vody v tajchu, hladina okamžite klesla o pol metra, ako sa voda pri styku s mojou prehriatou hlavou vyparila. Dávam skvelo vychladenú dvanástku a znova skáčem do vody. Postupne sa schladzujem. Vyhral som. Nohy slúžia, hlava prežila. A čo ma čaká teraz? No predsa ten ohlásený nočný výstup na Sitno! 📝 Poučenie zo Štiavnických vrchov Ak vám v 37-stupňovej teplote niekto hovorí, že bicyklovať cez obed je blbosť, bezhranične mu verte. Nenamýšľajte si, že ste lepší a odolnejší, než v skutočnosti ste. Kto nezbicykloval cyklookruh okolo Sitna, Štiavnické kopce a Krupinskú vrchovinu, ten nevie, čo je to poctivý cyklistický chlieb. A ak si ešte nebol na Sitne... tak hybaj hore! Príspevok Cyklookruh okolo Sitna a Krupinskej vrchoviny: 99 km, 1 649 výškových a 38 °C pekla zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Čítať celý článok >>